Imunitu si v lekárni nekúpite. Viete, ako ju posilniť prirodzenou cestou?

Ako môžeme zabezpečiť správnu funkciu imunitného systému? Existuje konkrétny návod, ktorý naozaj funguje a ušetrí nám akúkoľvek budúcu liečbu?

Imunita sa formuje odmalička. Ovplyvňujú ju strava, fyzická aktivita, regenerácia, odpočinok, spánok, ale aj stresové obdobia.

Ak sa chceme vyhnúť vyššej chorobnosti, mali by sme začať pracovať na údržbe zdravého imunitného systému, prostredníctvom 5 “s” – zdravá strava, dostatok spánku, veľa smiechu, športu a  spokojný život v kruhu svojich blízkych, so všetkým, čo k tomu patrí.  Čiže zmeniť životný štýl, vyhýbať sa stresu, zdravo sa stravovať, skoncovať s fajčením a vhodne upraviť čas potrebný na regeneráciu.

V období vírusových ochorení sa často skloňuje slovo imunita. Pri varovných signáloch ako únava či pocit, že „na nás niečo lezie“, je múdre zbystriť pozornosť.

Imunitný systém organizmu si možno predstaviť ako ochranný dáždnik, ktorý nás chráni pred škodlivými vplyvmi vonkajšieho prostredia i proti škodcom vnútri tela. Významnú rolu pri imunite zohrávajú životný štýl a životospráva. Tie môžu imunitu naštartovať alebo naopak oslabiť. Dobrou správou je, že získanú imunitu môžeme ovplyvniť zdravou stravou, dostatkom pohybu a pobytu na čerstvom vzduchu, kvalitným spánkom, znížením stresu i dostatočným oddychom. Tu je 10 odporúčaní, ktoré vám pomôžu posilniť obranyschopnosť vášho organizmu.

1.UMÝVAJTE SI RUKY

Naše babičky dobre vedeli, prečo nám v detstve pílili uši častým umývaním rúk. Vírusy a baktérie sa totiž šíria najčastejšie ich dotykom. Neumytými rukami ich prenášame na miesta častého kontaktu: obrazovky mobilných telefónov, kľučky, vypínače, ovládače zariadení… Dôležité je umývať si ruky dôkladne teplou vodou a mydlom, a to najmä pred každým jedlom, po každom použití toalety, po ceste v prostriedkoch MHD, po prebalení batoľaťa, po manipulácii s odpadkovým košom, so zvieratami, po návšteve nemocnice a podobne. Dôkladným umytím rúk možno predísť rôznym respiračným ochoreniam, hnačkovým ochoreniam i vírusovej hepatitíde typu A (tzv. chorobe špinavých rúk). Platí tiež zásada – ak si musíme kýchnuť a nemáme po ruke vreckovku, nekýchame do dlaní, ale do rukáva.

2.DAJTE SI „ZDRAVIE NA TANIER“

To, čo jeme, vo výraznej miere ovplyvňuje, či bude naše telo pripravené, ak by naň zaútočila armáda bacilov a vírusov. Základom je zdravá a pestrá strava s dôrazom na dostatok zeleniny a ovocia, a to najmä lokálneho a sezónneho. V kritickou období je vhodné zvýšiť príjem vitamínov (zvlášť vitamínu C, A, D), minerálov a enzýmov. Strava by mala obsahovať dostatok živín a vlákniny.  Nevhodnými potravinami sú tie chemicky upravované, umelo dochucované produkty, ktoré obsahujú skryté tuky a cukry a z hľadiska nutričnej hodnoty sú tzv. „prázdnymi kalóriami.“ Vhodné sú potraviny, obsahujúce probiotiká: kefír, kyslé mliečne výrobky, niektoré druhy syrov, kyslá kapusta, fermentovaná zelenina či lyžička jablčného octu. Tzv. superpotraviny nie sú len tie dovozové, ale aj domáce, ako napr. kel, kapusta, červená paprika, špenát, cibuľa, cesnak, arónia, rakytník, brokolica, karfiol a samozrejme strukoviny.

3.DOPRAJTE SI POHYB NA ČERSTVOM VZDUCHU

Pravidelný pohyb by mal patriť prirodzene k nášmu životnému štýlu. Bohužiaľ často máme sedavú prácu a pohybu nedostatok. Podľa štatistík sa takmer 70 % Slovákov hýbe nedostatočne. Stačia pritom prechádzky na čerstvom vzduchu a naša imunita hneď pocíti zlepšenie. Optimálne je denne urobiť aspoň 10 000 krokov, menej než 6 000 krokov denne už predstavuje zdravotné riziko. Prospešné je aj plávanie, beh, bicyklovanie, horská turistika, nordic walking či akýkoľvek iný šport, ktorý máme radi. Ak sa pravidelne hýbeme, podporujeme svoj kardiovaskulárny systém, znižujeme krvný tlak, a vytvárame si zdravé návyky ako prevenciu pred obezitou. Je dokázané, že ľudia, ktorí podceňujú pohybovú aktivitu, bývajú častejšie chorí, než tí, ktorí sa hýbu pravidelne.

4. OTUŽUJTE SA

Nadstavbou pobytu vonku je otužovanie. Jeho priamym benefitom je zlepšenie imunity. S otužovaním je najlepšie začať po lete a to plávaním v jazere aj po skončení letnej sezóne, doma je vhodné sprchovať sa vlažnou a neskôr studenou vodou. Pre dospelých i deti platí zásada neobliekať sa príliš. Zdraviu prospieva skôr, keď nám je trochu zima, ako keď sa v teplom oblečení spotíme. Rodičia, ktorí sa bránia vetraniu v období choroby svojho dieťaťa z obáv, že z chladného vzduchu „prechladne“, skôr škodia svojim deťom, než pomáhajú. Krátka prechádzka vonku je prospešná aj vtedy, ak máme nádchu – vlhký vzduch zmierni opuch nosovej sliznice a uvoľní horné dýchacie cesty.

5. PRAVIDELNE VETRAJTE

Častá výmena vzduchu by mala byť samozrejmosťou. Je vhodné vetrať nárazovo minimálne trikrát denne – ráno, po návrate z práce či zo školy a večer pred spaním. V prehriatych a vlhkých bytoch sa totiž môžu hromadiť plesne, ktoré oslabujú imunitu a podporujú vznik alergií. V období chorôb a zvlášť pre alergikov, astmatikov a ľudí trpiacich respiračnými ochoreniami môže byť dobrým pomocníkom aj čistička vzduchu. Pomôže zmierniť príznaky alergií, odstraňuje z ovzdušia prach, peľ, roztoče, plesne a baktérie.

6. NAVŠTEVUJTE SAUNU (PO CELÝ ROK)

Saunovanie je výborný spôsob, ako naštartovať imunitu. Saunovali sa už starí Rimania či Gréci a kúpele boli pre nich doslova kultom. V krajinách ako je Škandinávia patrí saunovanie ku každodennej rutine dodnes. Vplyv sauny na ľudské zdravie je dokázateľne blahodárny – prospieva srdcovocievnemu systému a odbúrava potením z tela škodliviny. Pravidelný pobyt v suchom teple posilňuje imunitný systém, prospieva látkovej výmene a znižuje stres. Parná sauna zas pomáha ľuďom s chronickými respiračnými chorobami.

7. AK VÝŽIVOVÉ DOPLNKY, TAK S ROZUMOM

Pestrú a zdravú stravu nenahradíte žiadnymi vitamínovými doplnkami. To, čo prijímame v tabletkovej forme, je vždy v prírode zastúpené komplexnejšie. Avšak v období, kedy nemáme možnosť zabezpečiť si dostatok vitamínov v strave, teda hlavne v zime a na jar, môžeme siahnuť preventívne aj po výživových doplnkoch na podporu imunity. Zdravou bombou plnou cenných bioaktívnych látok je napríklad kozie kolostrum. Ide o mledzivo (prvé mliečky kozy po pôrode kozliatka), ktoré obsahuje dôležité bielkoviny, vitamíny (najmä A, C, E, vitamíny skupiny B) a minerály (najmä Ca, P, K) a vďaka tomuto zloženie posilňuje imunitný systém.

8. DBAJTE NA DOSTATOK SPÁNKU A ODDYCHU

Spánok je základná fyziologická potreba a jeho nedostatok je pre telo výrazne škodlivý. Pri prebdetej noci naše telo zažíva rovnaké „stavy“, ako keby sme boli opití. Nedostatočný nočný spánok (menej ako 6 hodín denne) vedie k poruchám metabolizmu, úzkostným a depresívnym stavom, podráždenosti, zábudlivosti, problémom so srdcom a tlakom a k zníženej imunite. Preto ak ste doteraz brali spánok na ľahkú váhu a nahrádzali ho kofeínovými nápojmi, je čas svoje zvyky prehodnotiť.

9. ZVÁŽTE UŽÍVANIE ANTIBIOTÍK

Je všeobecne známe, že časté užívanie antibiotík pri každom „soplíku“ našej imunite škodí.  Slovensko patrí medzi krajiny s vysokou mierou užívania antibiotík. Ich časté užívanie oslabuje črevnú mikroflóru (preto sa pri užívaní antibiotík odporúča do stravy zaradiť aj probiotiká) a vytvára telu rezistenciu voči liekom. Antibiotiká pritom zaberajú len proti baktériám, nie proti vírusom. Pri nádche, kedy máme zvýšenú teplotu, kašeľ a bolesti hrdla, stačí symptomatická domáca liečba – dostatok tekutín, vitamínov, pokoj na lôžku a znižovanie horúčky. Pomôcť si môžeme aj prírodnými antibiotikami – cesnakom, medom či kyslou kapustou. Ak vírusovú infekciu skomplikuje bakteriálna, vtedy je namieste, že lekár predpíše aj antibiotiká. Ak ich už užívame, je potrebné doužívať celé balenie a liečbu neprerušovať, aj keď sa nám zdá, že sa už cítime lepšie.

10. OBMEDZTE FAJČENIE A ALKOHOL

Posledné odporúčanie sa zdá byť samozrejmé, napriek tomu nie je výnimkou, že si niektorí ľudia pri chorobe naordinujú „zdravotný štamperlík“. Akýkoľvek alkohol by pritom mal byť pri užívaní liekov tabu. Pitie alkoholu potlačuje aktivitu T-lymfocytov (ničiteľov patogénov) a odvádza z tela tekutiny, s ktorými odchádzajú aj cenné živiny. Nadmerná konzumácia alkoholu nás pripravuje o vitamíny, čo tiež prispieva k riziku infekčných chorôb. Imunitu zaťažuje aj fajčenie – cigaretový dym obsahuje radikály, ktoré napádajú bunkové membrány. Poškodenie slizníc v dýchacích cestách zas uľahčuje prenos mikroorganizmov v tele. Preto bývajú fajčiari náchylnejší na infekčné choroby, chrípku či prechladnutie.